Práva LGBTQ+ osôb vo Veľkej Británii - DYKKA.com
Čo sa vám vybaví, keď sa povie Veľká Británia? Beatles, Londýn, Amy Winehouse, Elton John? Poďme sa spoločne pozrieť, ako sa v UK žije queer ľuďom.
Upozornenie: V texte je spomenutá samovražda.
Štát za Lamanšským prielivom sa na rozdiel od Slovenska môže pýšiť manželstvom pre všetkých, ktoré bolo v tejto krajine schválené roku 2013. To ale neznamená, že sa LGBTQ+ ľuďom v tejto krajine vždy darilo.
Napríklad pohlavný styk medzi mužmi bol vo Veľkej Británii zakázaný až do roku 1994, hoci určité uvoľnenie prišlo už v roku 1967. Vtedy bol schválený zákon, podľa ktorého mohli mať spolu sex dvaja muži, ak mali obaja aspoň 21 rokov a došlo k nemu v súkromí.
Predtým, než tento zákon vstúpil do platnosti, bol za pohlavný styk s mužom odsúdený rad známych aj neznámych osôb, napríklad spisovateľ Oscar Wilde alebo filozof a informatik Alan Turing. Druhý menovaný si namiesto väzenia vybral hormonálnu liečbu, avšak nakoniec v roku 1954 spáchal samovraždu. Až v roku 2017, teda 63 rokov po svojej smrti, získal spolu s ďalšími odsúdenými mužmi milosť.
O Veľkej Británii sa v poslednej dobe často hovorí kvôli prejavom nenávisti voči transgender ľuďom. Hoci existuje v tejto krajine možnosť si legálne zmeniť úradné pohlavie, prakticky je to oveľa zložitejšie ako v Českej republike, pretože už len výmena rodného listu môže trvať rad rokov – a to aj vtedy, keď si úradné pohlavie zmeniť nechcete. Na túto byrokratickú prekážku doplatila v roku 2015 barmanka Tara Hudson, ktorú súd poslal do mužskej väznice. Vplyvom protestov a podpísaných petícií sa však dočkala presunu do ženskej, kde si trest odpykala.
Ale aj v dvadsiatych rokoch dvadsiateho prvého storočia pretrváva v Británii despekt voči transgender ľuďom, či už zo strany radikálnych feministiek, alebo iných. Najčastejším argumentom pre obmedzovanie tranzície a práv transgender ľudí, predovšetkým žien, je ohrozenie práv cisgender žien, a to aj napriek tomu, že transgender ženy sú podľa štatistík častejšie obeťami násilia.
LGBTQ+ ľudia z Veľkej Británie na tieto otázky neustále upozorňujú, a to aj v rámci pochodov hrdosti. Tie najväčšie z nich sa nekonajú len v Londýne, hlavnom meste celého Spojeného kráľovstva, ale aj anglickom Brightone, waleskom Cardiffe, škótskom Edinburghu alebo severoírskom Belfaste. Za zmienku tiež stojí londýnsky pochod hrdosti Black Pride, ktorý sa koná v Londýne a oslavuje LGBTQ+ osoby afrického, ázijského, blízkovýchodného, latinskoamerického a karibského pôvodu.