Práva LGBTIQ+ osôb v Nemecku

Nemecko je svetovou veľmocou, ktorú môžeme zaradiť medzi štáty priateľské k LGBTQ+ ľuďom. Ale nebolo tomu tak vždy…

Dlhé roky bol pohlavný styk medzi mužmi zakázaný a až po prvej svetovej vojne, keď v Nemecku nastala určitá liberálna obleva, začali byť LGBT+ ľudia viac vidieť vo verejnom priestore. Berlín, hlavné mesto krajiny, sa stalo útočiskom mnohých queer ľudí, vznikli niektoré umelecké diela s queer tematikou (napríklad Dievčatá v uniformách) a taktiež bol založený Sexuologický ústav, a to pod taktovkou sexuológa Magnusa Hirschfelda, ktorý presadzoval na vtedajšiu dobu otvorený prístup k LGBTQ+ ľuďom.

Toto obdobie sa však skončilo s nástupom nacizmu k moci a mnohí queer ľudia, predovšetkým gejovia, sa dočkali prenasledovania, mučenia a zabíjania. Podľa nacistickej ideológie totiž gejovia bránili rozmnožovaniu árijskej rasy, ktorá mala prevziať vládu nad svetom.

Po druhej svetovej vojne došlo k mnohým udalostiam, ktoré ovplyvnili dejiny nemeckého územia na niekoľko desaťročí: štát sa rozdelil na dve časti (Východné Nemecko a Západné Nemecko) a každá z nich si šla svojou cestou. Východné Nemecko nebolo právam LGBTQ+ osôb príliš naklonené, keďže queer ľudia svojim životným štýlom údajne ohrozovali funkčnosť štátu, časom však v krajine došlo k dekriminalizácii homosexuality (v roku 1968) a na konci 80. rokov 20. storočia dokonca zriadilo Východné Nemecko vlastnú diskotéku pre gejov s názvom Die Busche. Na druhú stranu, ani Západné Nemecko nebolo voči LGBTQ+ ľuďom ústretové, a to napriek tomu, že sa v ňom už roku 1970 konal prvý pochod za práva LGBT+ ľudí, ktorý nadviazal na protesty v newyorskom Stonewalle.

Po páde Berlínskeho múru došlo k zjednoteniu Nemecka a začali sa narovnávať práva queer ľudí. Dnes nájdeme medzi nemeckými osobnosťami mnoho LGBTQ+ osôb, napríklad bývalého starostu Berlína Klausa Wowereita alebo bývalú ministerku životného prostredia Barbaru Hendricks, ktorí*ré vykonali*li coming-out počas svojho mandátu.

Pravdepodobne nemá zmysel dodávať, že v Nemecku funguje manželstvo pre všetkých vrátane adopcií a že k zmene úradného pohlavia nie je potrebná kastrácia (hoci je stále potrebné prejsť súdnym konaním). Táto krajina ale taktiež urobila dôležitý krok v právach intersex ľudí: krajina teraz uznáva celkovo tri úradné pohlavia, hoci k tomu neutrálnemu sa môžu prihlásiť iba intersex osoby.